Patrioti Levice chcú naďalej hrať v európskych pohároch a posúvať svoje možsnosti. So spolumajiteľom a zároveň lekárom Patriotov Gabrielom Földim sme sa rozprávali o ambíciách a ekonomických možnostiach levického klubu.
Basketbal ste si z druhej strany najprv ochytali ako klubový lekár v Leviciach, nemýlime sa?
„Áno, od roku 2009 som si to odpozeral ako lekár. Po konci vtedajšieho generálneho partnera v roku 2013 ma oslovil Ivan Dobrovolný, či by som sa nepomohol zachrániť mládežnícky basketbal v Leviciach. Spolu s Ivanom Dobrovolným, Antonom Kalmancaiom a Lacim Garajom som do toho išiel.
Museli ste do toho dávať na začiatku vlastné peniaze?
„Samozrejme, na začiatku sme museli. Rozpočet bol na úbohý, na úrovni 70 tisíc eur na prvú sezónu. Hrali sme skoro o záchranu, aj keď vtedy sa nevypadávalo. Ako som už spomenul, čo sa týka koncepčnej práce, tá prišla až s nami troma.“
Prečo ste sa rozhodli pomôcť výraznejšie ako len lekárskymi radami?
„Keď skončil pôvodný klub, v prvom rade sme zachraňovali mládež. Potom sme si povedali, že aby mali mladí vzory a víziu, tak sme sa rozhodli pomôcť aj seniorskému klubu. Vtedy sme sa premenovali na Levických Patriotov a mládež sa vrátila pod ŠBK Junior Levice.“
Už vtedy ste rozmýšľali o tituloch a európskych pohároch?
„Všetko to prišlo postupne. Možno preto sme tam, kde sme, lebo sme sa do vecí nehrnuli. Aj prvý z piatich titulov, ešte pod vedením trénera Tea Hojča nebol v pláne, skrátka to vyplynulo. Viac nás to naštartovalo. Priorita pre nás bola, aby sme stabilizovali veci, neboli fackovací panák a konkurovali aj najlepším klubom v lige. Dôležité bolo ukázať aj sponzorom, že to nerobíte len pre seba, ale pre klub a hlavne pre fanúšikov. Museli sme potencionálnym sponzorom ukázať a dokázať, že, sa neutopia peniaze, ako sa to stalo v inom športe. Ukázať, že to robíme seriózne a chceme športovo napredovať.“
Stále musíte do klubu vrážať vlastné prostriedky?
„Momentálne do toho vlastné peniaze nedávame. Rozpočet je krytý sponzoringom.“
„Ak chcete niečo dosiahnuť v Európe, potrebujete približne milión eur.“
Koľko vás stojí sezóna, v ktorej hráte v európskom pohári?
„Ak hráme FIBA Európsky pohár, stojí vás to okolo stotisíc eur. Iné to je v Lige majstrov, kde vám FIBA finančne pomôže. Dostanete peniaze a ešte vám zaplatia rozhodcov, na počudovanie sa tam finančne ľahšie dýcha ako v poradí nižšom pohári. Celkový rozpočet sa pohybuje do 800 tisíc eur. Ak chcete niečo dosiahnuť v Európe, potrebujete približne milión eur a to sa pohybujeme v oblasti najchudobnejších.“
Máte v Leviciach šancu získať do klubu generálneho partnera?
„Šanca je vždy. Nemáme len regionálnych partnerov. Potencionálny generálny partner vychádza z tých, ktorí dávajú do nášho basketbalu na slovenské pomery relatívne veľa peňazí. Mať generálneho partnera by bolo super, ale na druhej strane ak máte viac dobrých sponzorov, je to tiež dobré. Samozrejme, pracujeme na tom, aby sme doniesli viac peňazí.“
Vo vašom kádri sa objavili aj väčšie mená, ako reprezentant Slovinska Miha Lapornik, reprezentant Švédska Felix Terins, alebo viacerí zaujímaví Američania, máte limit, na akú sumu ste ochotní najviac ísť pri zisku rozdielového hráča?
„Aj v tom ako postupujete v kvalite hore, uvedomujeme si, že lepší hráči niečo stoja. História ukázala, že keď do toho nalejete peniaze, nemusí to znamenať hneď úspech a môže nastať katastrofa. Preto ideme na všetko postupne, sprofesionalizovali sme aj zázemie. Rozšírili sme podporný tím, čo sa týka kondičných trénerov, masérov. Aj to stojí peniaze, postupne vám narastá počet zamestnancov v klube. Nemôžeme to robiť štyria ľudia a tréneri. K tomu sa zvyšuje kvalita hráčov, keď chcete doniesť takých, ktorých vás posunú ďalej. Je dôležité ich zaplatiť. Chvalabohu už máme meno v Európe a oveľa ľahšie sa nám rokuje aj s hráčmi, ktorí sú na inej úrovni. Basketbal je otvorená komunita a hráči si povedia, že hrali v Leviciach a posunuli sa odtiaľto do Francúzska, Izraelu či Grécka. To je pre nás pozitívne, na druhej strane nevieme top legionárov udržať dlhšie, ako jednu sezónu, lebo ak má u nás dobrý ročník, inde si zarobí násobne viac.“
Opýtame sa priamo, oplatí sa do Levíc doniesť aj hráča, ktorý berie stotisíc eur za sezónu?
„Hráča s podobnou sumou sme nemali. Okrem toho v basketbale to funguje aj tak, že hráč, ktorý stojí na začiatku prestupového obdobia 10 tisíc eur mesačne o mesiac, alebo dva, bude stáť 7500 eur mesačne. To sme sa za tie roky naučili. Rozdielového hráča viete získať aj na otvorenú zmluvu, ktorá mu môže plynúť dovtedy, kým klub pôsobí v pohárovej Európe.“
Váš klub získal štyri tituly po sebe, pravidelne hrávate spomínaný Európsky pohár FIBA, aký máte ešte sen?
„Naším snom je skupinová fáza Ligy majstrov. To ešte nedosiahlo žiadne slovenské družstvo. Ak by sa nám to podarilo, je to naplnenie ďalšieho veľkého cieľa. A samozrejme, chceme získať piaty titul za sebou. Bola by hlúposť rozmýšľať inak, samozrejme nebude to jednoduché. Už pred štvrtým titulom som hovoril, že končiaca sezóna by bol obrovský úspech, aj keby sme nevyhrali ligu. V ťažkej skupine pohára FIBA sme odohrali výborné zápasy. Doma sme jasne zdolali Zaragozu, alebo sme vyhrali na palubovke Bursasporu, čo je top päť tím silnej tureckej ligy. Všetko sú to skvelé a motivačné výsledky do ďalšej práce.“
