Prvý septembrový deň pripadol na nedeľu. Voľný víkend po tvrdej celotýždňovej zaberačke využili chalani na spoznávanie Levíc a okolia. Mihkel Kirves si v sobotu s priateľkou, ktorá s ním v Leviciach žije, vyrazil do Bratislavy. Keď mi v nedeľu večer odovzdával kľúče od požičaného auta, na jeho prekvapivo opálenej tvári sa už v diaľke vyčaril úsmev, aký u Estóncov veru veľakrát počas roka nevidíte. Hneď mi bolo jasné, že mi chce niečo zaujímavé povedať. „V Bratislave bolo dobre, dnes sme ale boli s priateľkou na kúpalisku Margita-Ilona,” začal zo seba sypať informácie. „Spoznali ma naši fanúšikovia, dali sa s nami do reči a doniesli nám aj nejaké jedenie, “ vyhŕklo z neho niekoľko emotívnych viet.
V dvadsiatichdvoch rokoch a pri prvej skúsenosti s basketbalom mimo domova, bolo na ňom vidieť, ako ho to veľmi prekvapilo a zároveň aj potešilo, že hoci bol v Leviciach len necelé tri týždne a prakticky tu ešte neodohral žiadny zápas, ľudia ho už spoznali a boli k nemu veľmi milí. Následne som ho síce trochu zarmútil, keď som mu povedal, že sezóna na kúpalisku týmto dňom končila, no aj napriek tomu na tento deň určite nezabudne.
Aj táto príhoda určitým spôsobom vystihuje nový tím Patriotov. Nečakajte v tomto tíme žiadnych starých, chladných, ostrieľaných borcov, ktorých nič neprekvapí a emóciu prejavia len občas. Pripravte sa na partiu, ktorá nemá až tak veľa skúseností, má však pokoru, odhodlanie, emóciu a ambíciu baviť Vás. Partia, ktorej aj keď sa niečo nepodarí, nezloží sa, nezhasne a bude bojovať až do konca. Možno to nebude vždy pohľadné, možno tam budú občas školácke chyby z neskúsenosti a nerozvážnosti, vždy tam ale bude vôla, nasadenie a túžba zlepšovať sa.
Počas septembra sme toho precestovali a zažili ozaj veľa. Nebolo to jednoduché a bolo to aj finančne náročné, potrebovali sme však byť spolu. Na výjazdoch po Čechách, Maďarsku, či naposledy v slovinskej Polzele sa družstvo spoznávalo, tvorila sa partia a to je pred dlhou a náročnou sezónou extrémne dôležité. Stretli sme veľa basketbalových kamarátov a známych, s ktorými sa bežne počas roka nemáme šancu stretnúť.
Odohrali sme veľa dobrých zápasov proti kvalitným tímom, azda jediným negatívom bolo, že sme ani jeden-jediný súboj nemohli odohrať v plnej sile. Nehrali sme vôbec proti tímom zo slovenskej ligy a preto sa tejto konfrontácie nevieme dočkať, ako v porovnaní s nimi budeme vyzerať. Na veľmi ťažký vstup do súťaže sme sa víťazne naladili v Slovinsku, kde sme zvládli súboj Alpsko-jadranského pohára proti Polzele.
Keď sa 12. septembra vo Viedni žrebovali skupiny Alpsko-jadranského pohára, šéf súťaže a teraz už aj prezident Rakúskej basketbalovej federácie Gerald Martens zúčastnených vyzval, nech zdvihne ruku ten, kto je na stretnutí po piatykrát, čo znamenalo, že jeho klub hrá v súťaži od začiatku. Bol som jediný, kto zdvihol ruku, čo bolo pre všetkých prekvapením. Patrioti sú jediný tím, ktorý hrá v súťaži piaty rok.
Piaty rok reprezentujeme mesto Levice, región Tekova, našich partnerov a slovenský basketbal na medzinárodnom poli. Nie je to FIBA súťaž, hrajú v nej však tímy, ktoré by FIBA súťaže mohli pokojne hrať. Veľa z nich ju aj hralo, prišli však na to, že nie sú až tak finančne silné, aby im pôsobenie vo FIBA súťažiach dávalo nejaký zmysel. Aby som sa však vrátil k nám, piaty rok, /bez akejkoľvek podpory zväzu, štátu, či kraja/ dávame hráčom, hlavne tým slovenským možnosť medzinárodnej konfrontácie. Mnoho tímov, hlavne tých z Chorvátska, Slovinska, či Rakúska berie vonkajšie zápasy v pohári na ľahkú váhu. Kluby veľakrát cestujú niekoľko stoviek kilometrov v deň zápasu a po ňom zase domov, čím síce šetria finančné prostriedky, čo je pochopiteľné, na druhej strane ale stráca ich účasť v súťaži význam. Hráme v tomto pohári aj preto, aby sa družstvo na dlhých „tripoch“ spoznávalo, tvorila sa partia, aby sa niečo zažilo, videlo a bolo na čo spomínať. Sú to síce finančné prostriedky navyše, všetci spolu ale veríme, že sa nám vrátia v podobe dobrej tímovej chémie, menej zranení a berieme to v neposlednom rade aj ako určitú úroveň profesionalizmu v klube.
September plný cestovania a prípravných zápasov je za nami. V piatok štartujeme nový ročník Slovenskej basketbalovej ligy na palubovke, na ktorej sme tú poslednú sezónu trpko ukončili. Všetky tímy sa snažili posilniť, každý jeden bude chcieť byť lepší ako v minulej sezóne. Čaká nás ťažký úvod, veríme ale že s Vašou podporou si tú sezónu opäť spolu užijeme. Veríme, že si v tíme opäť nájdete nových kamarátov, nové vzory a hviezdy. Hráči spravia pre to, aby Vás potešili všetko, čo bude v ich silách a keď to na konci dňa nakoniec nedopadne dobre, tak netreba zabúdať, že je to iba šport a po prehrách, prídu zase víťazstvá. Prestávka bola dlhá, tešíme sa na večere plné emócií v našej športovej hale, či v iných halách.
Vidíme sa na baskete!
