V stredu večer to bol v Sunel aréne v Aténach ďalší nezabudnuteľný večer pre Patriotov. Na pôde horúceho favorita odohrali Levičania fantastický duel. Nenechali sa zaskočiť masívnym nástupom domácich, túžiacich po dvanástom triumfe z posledných trinástich domácich vystúpení v Lige majstrov, ani hlučnej kulisy prchko reagujúcej na každý hvizd rozhodcov, či úspešný počin nášho tímu (hoci aréna bola zaplnená zhruba len zo štvrtiny).

Bol to skvelý tímový výkon, najpríjemnejším prekvapením zápasu ale bol herný prejav nášho pivota Akola Maweina. Dvadsaťštyri ročný rodák z Južného Sudánu ukázal v tejto sezóne niekoľko zábleskov, zranenie chrbta mu však dlho bránilo ukázať svoj talent naplno. Na palubovke jedného z najlepších tímov v gréckej lige odohral Akol 30 minút, počas ktorých nastrieľal 24 bodov a doskočil 8 lôpt.

Akol, ako si sa cítil v zápase proti Aténam?

Na palubovke som sa cítil veľmi dobre. Chcel som čas strávený v hre využiť na 100%. Podarilo sa mi premeniť úvodné strely, po výborných prihrávkach od našich rozohrávačov a to mi zdvihlo sebavedomie. Poviem pravdu, že som už potreboval takýto vstup do zápasu a aj takýto zápas. Cítil som, že som tímu niečo dlžný a bol som z toho dosť nervózny.

Bolo na tebe vidieť, že si minúty na palubovke užívaš. Dokázal si „vycvičiť“ aj skúsených pivotov súpera, a predviedol si niekoľko parádnych smečov…

Mám pocit, že sa konečne dostávam do správne formy. Pred časom, keď som bol už kondične na tom dobre, ma zabrzdilo zranenie chrbta. Teraz sa ale cítim veľmi dobre a to mi dodáva sebavedomie. Z toho vyplynuli aj tie akcie, ktoré som so spoluhráčmi predviedol.

Ako veľmi si sa trápil so zranením chrbta?

Mal som zaseknutý nerv v dolnej časti chrbtice, veľmi som sa stým trápil. Trvalo to dosť dlho, kým som sa z toho dostal. Bol som nervózny, či sa mi to nevráti po čase naspäť. Chodil som na infúzie, ale bolesť ustupovala len veľmi pomaly. Keď sa to zlepšilo, spolu s kondičným trénerom Jurajom a fyzioterapeutom Viktorom sme dlho na tom pracovali, aby som spevnil dôležité časti tela a bolesť sa postupne stratila. Pravidelne cvičím a regenerujem, aby sa mi to nevrátilo naspäť. Teraz sa už cítim výborne, možno najlepšie počas mojej kariéry.

V zápase proti veľkému favoritovi sa ti darilo, pôsobil si sebavedomo. Na konci základnej hracej doby si ho mohol dokonca aj rozhodnúť o našom víťazstve. Ako si videl ten náš posledný útok?

Zahrali sme s Rickeym pick „n“ roll. Táto akcia nám vychádzala počas celého zápasu, išli sme v podstate na istotu. Súper to ale dobre prečítal, neprebral som si loptu ideálne a hneď ma zdvojili, narazil som akoby do steny. Nestihol som prihrať, ani vystreliť. Preto prišlo k strate. Možno sme to mohli zahrať trošku lepšie, je to pre nás ponaučenie do budúcna. Musím si to ešte pozrieť na videu. Myslím si, že sme odohrali výborný zápas. Boli sme blízko k ďalšiemu veľkému víťazstvu. Škoda, nevešiame ale hlavy, ideme ďalej.

V utorok nás čaká duel, ktorý rozhodne o tom, či si zahráme v Lige majstrov ďalšie zápasy.

Je to tak, proti Rige to bude zápas o všetko. Musíme medzitým ešte zdolať Svit v domácej lige. Na Rigu sa tešíme, budú nám chcieť oplatiť prehru z prvého zápasu, my budeme ale doma a budeme chcieť vyhrať!

Čo hovoríš na podporu našich fanúšikov? V Aténach ich bolo okolo sedemdesiat, zápas v Bratislave je už týždeň dopredu vypredaný…

Je to fantastické, doteraz som to ešte nezažil, aby toľko fanúšikov chodilo na naše zápasy prakticky po celej Európe. Veľmi si to vážime. A tú popularitu cítime všade. Aj v Leviciach, keď sa prejdeme po meste, ideme do reštaurácie, alebo obchodu, ľudia nás spoznávajú a správajú sa k nám veľmi priateľsky. Užívame si to a tešíme sa z toho.