Písal sa rok 2022 a náš klub zažíval úvod sezóny ako z rozprávky. Po majstrovskej sezóne 2021/22, sme prvýkrát v klubovej histórii nabrali odvahu a prihlásili sme sa do európskych súťaží FIBA. Pri júlovom žrebe sme dostali v kvalifikácii do Ligy majstrov skupinu hrajúcu sa v španielskej Malage.
Tak, ako malí prváčikovia nastupovali v septembri do základnej školy s veľkým rešpektom k nepoznanému, my sme z Levíc cestovali na prvý veľký turnaj do Andalúzie. S otvorenými ústami sme pozerali na tú obrovskú arénu, kde sa hrali zápasy, na veľký hotel, množstvo jedla a hlavne kvalitu tímov, ktoré sa tam zišli. Boli sme v tejto brandži noví, neskúsení, nepoznaní.
Ako najväčší outsider a neznámy „prváčik“ sme hneď v prvom kole šokovali všetkých, keď sme poslali prvým lietadlom domov ostrieľaný maďarský Kormend. Aby toho nebolo málo, o dva dni na to sme s prehľadom zničili finálové plány fínskeho majstra Karhu Kauhajoki. Hotel v Malage sa vyprázdňoval, tímy postupne odlietali a my sme tam stále boli… Cítili sme sa ako v siedmom nebi. Španielske médiá museli začali zháňať informácie o neznámom klube, s nulovou európskou históriou. O klube, o ktorom dovtedy netušili vôbec nič. Netušili ani to, že Richard Petruška, ktorý v Malage zanechal basketbalovú stopu bol rodákom práve z Levíc. A tak prišlo na ten deň, ktorý pre nás už navždy zostane zážitkom na celý život. Nikto nám nikdy nevezme, že sme vo finále kvalifikácie Ligy majstrov 25.septembra 2022 vyzvali domácu Malagu. Unavení a doráňaní sme bojovali ako sa len dalo. Prehrali sme so cťou v pomere 91:73. O pár mesiacov neskôr hrala Malaga finále BCL o rok neskôr ju vyhrala..
Paradoxom je, že po 3 rokoch v presne rovnakých dňoch (21.9, 23.9 a 25.9) bojujeme vo finále kvalifikácie o Ligu Majstrov opäť. Už nie ako prváčik, ale ako dozrievajúci tínedžer s trojročnou európskou praxou. S väčším sebavedomím, ale stále s určitým rešpektom a pokorou. Lebo hoci sme odvtedy ako klub vyrástli po každej stránke, stále sme len Patrioti z tridsaťtisícových Levíc. Veľa sme sa naučili, pozbierali sme nejaké tie skalpy Zaragozy, Bursasporu, Budivelniku, či Haify, nie sme ale ešte dospelí. Sme tínedžerom, ktorého už basketbalová Európa pozná a začína ho rešpektovať.
Dnes stojíme krok od toho, aby ten tínedžer dospel, dostal preukaz a stal sa prvým slovenským klubom (a tridsiatym štátom ) v desaťročnej histórii Ligy majstrov, ktorý by si v nej zahral.
Je to tak blízko a zároveň tak ďaleko. Či sa to podarí, dozvieme sa zajtra o 19.00 hodine. (naživo na Nova Sport 2, a VOYO)
To čo funguje, nemá sa meniť. Preto bol dnešný program nášho tímu totožný s programom, ktorý sme absolvovali v pondelok. Oddych, regenerácia, strečing, dobrá strava a príprava na súpera.
