Aký je ten šport krásny. Občas je krutý, občas euforický, občas aj nudný a niekedy šialene napínavý. Občas dokáže šokovať, či už pozitívne, alebo negatívne. A presne to je na ňom tak krásne. Áno, včerajší večer si každý z nás predstavoval úplne inak. Tak dlho sme sa na ten zápas tešili, toľko sme sa naň pripravovali.. Pod dojmom spomienok z minulého roka, opojení úspešným ťažením Európou sme verili, že v Antalyi dosiahneme viac.

Realita je však iná. Férovo si treba priznať, že včera sme nemali svoj najlepší deň. Dalo by sa to povedať, aj keby sme z toho filmu vystrihli tých hororových úvodných desať minút. Lebo v optimálnom rozpoložení, by sme ten veľký obrat, aj napriek vyčerpanosti, dokonali a miesto posmeškov kade-tade po internete by sme teraz boli králi. Je to síce skvelé, že sme sa do zápasu dokázali priam zázračne vrátiť, to málo k tomu dokonalému obratu ale chýbalo.

Nič už na tom nezmeníme. Družstvo sa stále iba spoznáva. Hráči ako Adaway, či Wheeler majú veľkú individuálnu kvalitu, treba si ale uvedomiť, že aj napriek tomu, že sa na ihrisku v minulých sezónach stretávali s top protihráčmi, nikdy nehrali takéto dôležité zápasy, nikdy nebol tlak a zodpovednosť v nich postavený na ich výkone. Tá skúsenosť tam chýbala. Nemusíme si rozprávať o tom, že v našom minuloročnom tíme bolo skúseností oveľa viac. Teraz je v ňom možno viac talentu, ktorý ale potrebuje dozrieť a takéto facky ako dostal včera ho za predpokladu, že sa z nich poučí, určite poženú ďalej.

Sú pred nami ďalšie veľké zápasy. Minimálne ďalších šesť zápasov vo Fiba Europe Cup, kde nás čakajú extrémne silné tímy ako Legia Varšava či rumunská Oradea. Je pred nami Česko – Slovenský pohár, či domáca liga, kde sa bude chcieť každý na nás vytiahnuť. Je pred nami ďalších veľa výziev, na ktoré musíme byť pripravení mentálne aj fyzicky.

Na minulosť sa krásne spomína, teraz ale tú vlajku slovenského mužského basketbalu, ktorú sme v minulej sezóne vytiahli po dlhých rokoch hore, musíme hore udržať. Je ťažká, bude ťažká, ale my, spolu s Vašou podporou a vierou vo vlastné sily máme na to, aby sme ju tam udržali!

Hlavy hore Patrioti! Ideme ďalej.

PS: Mať takmer 50 fanúšikov v hľadisku tak ďaleko od domova bolo niečo nádherné a nezabudnuteľné. Dostať veľa podporných správ od ozajstných Patriotov z domova bolo veľmi milé a dôležité pre nás. Ďakujeme, teraz sa zatvoríme do telocvične a sľubujeme, že sa vrátime silnejší, aby ste opäť mohli byť na nás hrdí!